reklama

Kríza kapitalizmu? Skôr globálne zmeny (I.)

“ Ak chcete čosi liečiť, je potrebné najskôr zistiť diagnózu.“ Tomáš Sedláček, český ekonóm.  Pri zisťovaní diagnózy je vždy dôležité vziať do úvahy širšie súvislosti a snažiť sa identifikovať jadro problému. Liečenie jednotlivých symptómov nemusí viesť k vyliečeniu hlavnej príčiny tej ktorej choroby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Graf: Podiel svetového HDP (1 - 2008 nl, v parite kúpnej sily)
Graf: Podiel svetového HDP (1 - 2008 nl, v parite kúpnej sily) (zdroj: údaje zostavil prof. A. Maddison)

Voľby na Slovensku sú predo dvermi. Ich výsledky do veľkej miery určia ďaľšie smerovanie politiky a ekonomiky štátu. Tieto výsledky budú určite odrážať momentálne nálady v spoločnosti, ale mali by odrážať aj širšie politicko-ekonomické súvislosti, ktoré sú obzvlášť dôležité v dnešnej zložitej dobe.

Do vedenia štátu by sa mali dostať predovšetkým tí, ktorí sú dostatočne skúsení a erudovaní. Je potrebné si uvedomiť, že populizmus a nesprávne rozhodnutia poslednej doby začínajú vážne ohrozovať už celú Európu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes nestačí brať na zreteľ len miestne špecifiká, minimálne rovnako dôležité je správně určiť diagnózu toho, čo sa práve deje v okolitom svete. Slovami českého ekonóma Tomáša Sedláčka: “ Ak chcete čosi liečiť, je potrebné najskôr zistiť diagnózu.“ V tomto prípade sa jedná o identifikáciu neduhov súčasnej ekonomiky Západného sveta, v náväznosti na hľadanie receptu pre obnovenie ekonomického rastu.

Pri zisťovaní diagnózy je vždy dôležité vziať do úvahy širšie súvislosti a snažiť sa identifikovať jadro problému. Liečenie jednotlivých symptómov nemusí viesť k vyliečeniu hlavné príčiny tej ktorej choroby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V početných diskusiách zameraných na súčasnú krízu sa rôzne skloňujú pojmy, ktoré súvisia s prístupom politikov, finančníkov, bánk, trhov, rovnako ako odborov a širších vrstiev obyvateľstva. Poslednou dobou sa k tomu všetkému pridáva aj skloňovanie samotného pojmu kapitalizmus. Tento zoznam symptómov naznačuje, že ochorenie systému je asi vážne, komplexné.


Netradičný, ale zaujímavý pohľad na svetovú ekonomiku poskytuje dlhodobá porovnávacia perspektíva svetového HDP, tak ako ju vo svojom grafe načrtol profesor Angus Maddison z Univerzity v Groningene.

Uvedený graf ukazuje odhad percentuálnej hodnoty ekonomickej produkcie, ktorá bola vytvorená v rôznych obdobiach na dnešnom území jednotlivých krajín.

Z grafu je možné odvodiť niekoľko záverov:

- Do konca 18. storočia n.l. boli India a Čína najväčšími hospodárskymi veľmocami sveta, ktoré spolu vytvárali približne 50% svetového HDP. Bolo to vďaka ich technickej vyspelosti, systematickej a efektívnej administratíve, a v neposlednom rade aj vďaka vysokému počtu obyvateľstva, ktoré v tej dobe dohromady tvorilo približne 50% svetovej populácie. V porovnaní s nimi boli európske mocnosti relatívne slabé.

- Výraznu zmenu priniesla priemyselná revolúcia, ktorá začala na konci 18. storočia vo Veľkej Británii, a ktorá vzápätí rozvinula jednak v západných krajinách kontinentálnej Európy a jednak v Spojených štátoch. Technologický pokrok, produkt priemyselnej revolúcie, priniesol týmto krajinám nevídanú konkurenčnú výhodu, vďaka ktorej európske mocnosti, s relatívne malým počtom obyvateľstva, ovládli veľkú časť svetových trhov. Výrazné zaostávanie za dynamickým vývojom Západného sveta potom viedlo k úpadku Indie ako aj Číny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Technologický náskok Západných mocností sa v kapitalistickom ekonomickom systéme rychle znásoboval. Niekoľko najvyspelejších západných krajín (USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko), ktorých obyvateľstvo tvorí približne 8% svetovej populácie, tak vytváralo v 20. storočia viac ako 40% svetového HDP.

- Na konci 20. storočia ale dochádza k ďalšej významnej zmene. Začína globalizácia, ktorá prináša industrializáciu Indie a Číny. Spoločnosti vyspelého Západného sveta začínajú presúvať svoju výrobu do rozvojových krajín. Vedie ich k tomu predovšetkým lacná pracovná sila, ktorú tam nachádzajú. Znižovaním výrobných nákladov zvyšujú svoju konkurencieschopnosť. Presúvanie výroby ale zároveň znamená presúvanie najvyspelejších technológií - konkurenčnej výhody Západných krajín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Globalizácia vyvoláva významné štrukturálne zmeny v celosvetovom merítku. V Západných krajinách sa to začína najviac prejavovať úpadkom výroby, zvyšovaním dôležitosti výskumu a vývoja, a zvyšovaním vplyvu finančných trhov. Konkurencieschopnosť Indie a Číny na svetových trhoch významne stúpa.

- Dosahovanie ekonomického rastu v Západnom svete, je na začiatku 21.storočia čoraz zložitejšie. Rastú špekulácie, populizmus a stratégie s orientáciou na krátkodobé ciele. Dlhodobý vplyv týchto stratégií na ďalší vývoj krajín západného sveta je ignorovaný. Svetové bohatstvo sa presúva do rúk niekoľkých jedincov, výrazne rastie sociálna nerovnosť.

- Udržanie dosiahnutej životnej úrovne obyvateľstva a sociálneho zmieru je v Západnom svete možné len cestou neustále narastajúceho zadlžovania štátnych rozpočtov.

- Do roku 2008, začiatku globálnej krízy, klesol podiel najvyspelejších západných krajín (USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska) zo 40% v roku 1970 na približne 30% svetového HDP. Naopak podiel Indie a Číny sa významne zvýšil. Z menej ako 10% v roku 1970 na približne 25% v roku 2008.

Od roku 2008 sa situácia v krajinách Západného sveta veľmi nezlepšila. V Európe určite nie. Západný svet stratil svoju unikátnu konkurenčnú výhodu. Vyspelosť technológií na Západe a Východe sa vyrovnáva, presúvanie výroby zo Západu na Východ pokračuje, významne stúpajú prejavy nespokojnosti európskeho obyvateľstva. Zadlženosť vyspelých Západných krajín naberá hrozivých rozmerov, ubúda finančných prostriedkov na investície, na výskum a vývoj, a na vzdelávanie.

Za týchto okolností nie je jednoduché prísť s novou konkurenčnou výhodou, ktorá by Západnému svetu priniesla späť zašlú slávu 19. a 20. storočia, tak unikátnu v histórii ľudstva. Z toho by sa dalo odvodiť, že sa svetová ekonomika vracia do normálu, do rovnovážneho stavu v ktorom bola po stáročia.

Na zváženie je zmysluplnosť súčasných diskusií o kríze samotného kapitalizmu. Kríza kapitalizmu vo vyspelom Západnom svete je však určite téma legitímne.

Kapitalizmus, ako ekonomický systém, nie je závislý na teritóriu. Je aplikovateľný vo všetkých oblastiach sveta, nielen na Západe. To, že sa tento systém neustále vyvíja, pozitívnym alebo negatívnym smerom, je úplne prirodzené. Rovnako ako to, že tento systém má svoje špecifiká v každej krajine kde je aplikovaný, bez ohľadu na to, či je to na Západe alebo na Východe.

Aurel Fábri

Aurel Fábri

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Architekt, pôvodom zo Slovenska. Dlhodobo pôsobil v Prahe, krátkodobo v Londýne a v Pekingu. V súčasnosti doktorant na TU vo Viedni. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu